Spletitosti ľudskej mysle,
v jednej kapke čistej vody.
Ovlažiť sipery chcem ja ňou,
no napiť sa vôbec nedokážem.
Stránil som sa normálnosti,
a utiekal sa k pôžitkárstvu.
Zabúdal som veci jasné,
a ubližova sebe ako vrah svojej obeti,
kráčal po najlahšých cestách,
za cieľom v tieni skrytom.
Dávno stratil som svoj smer,
a až teraz hľadím kam mám ísť.
Už nevydám sa cestou ľahkou však,
tá nevedie tam kde chcem byť.
Teraz spletitú a tŕnistú vyberám si,
a krokmi malými uberať z dĺžky chcem.
Otvoril som oči konečne,
svet plný farieb zazrel na okamih.
Budúcnosť teš sa!Prichádzam!